25. 7. 2022  KALVÁRIA JE NÁRODNOU KULTÚRNOU PAMIATKOU

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (PÚ SR) zverejnil 25. júla 2022 rozhodnutie, podľa ktorého vyhlasuje Kalváriu v meste Ružomberok za Národnú kultúrnu pamiatku (NKP). Čo bolo vyhlásené za NKP si pozrite v mape, ktorú pripravil PÚ SR (Pamiatkou sú oranžovým vyznačené časti: kostol, kaplnky a územie aleje). Kompletné rozhodnutie si môžete stiahnuť tu.

Reakcia iniciatívy Za záchranu ružomberskej Kalvárie

1. Chceme poďakovať všetkým, ktorí verili a veria, že Kalváriu a jej pamiatkové hodnoty možno uchrániť – za dôveru. Ďakujeme všetkým, ktorí podpísali petíciu alebo akokoľvek inak pomohli aktivite za záchranu ružomberskej Kalvárie – za pomoc.

2. Vyhlásenie Kalvárie za NKP neznamená, že vedľa nej nevznikne výstavba "vila domov" alebo iná výstavba. Dúfame, že odbočka medzi 4. a 5. kaplnkou, napriek tomu, že je stavebne schválená, nebude po konzultácii s pamiatkarmi realizovaná, pretože sa nachádza v ochrannom pásme Kalvárie.

3. Vyhlásenie Kalvárie za NKP znamená, že jedna z ružomberských pamiatok by nemala dopadnúť tak, ako napr. Kaštieľ sv. Žofie.

4. Vyhlásenie znamená, že Kalvária architektonické, krajinné, výtvarné, historické a spoločenské hodnoty a má teda nádej byť dôstojne zrekonštruovaná a územie vhodne zrevitalizované. Kalvária by tak bola reprezentatívnou pamiatkou a celoslovenskou hodnotou, na ktorú môžu byť a pevne veríme, že Ružomberčania ešte aj budú právom hrdí.

5. Mesto má dlhodobo schválené územné rozhodnutie a aj stavebné povolenie na revitalizáciu územia Kalvárie (zrušenie súčasnej cesty a vybudovanie pešieho chodníka na jej mieste, vybudovanie novej cesty (v realizácii), nové lavičky, parková zeleň, výsadba stromov, osvetlenie kaplniek,...). Roky túto revitalizáciu odsúvalo. Čas na jej realizáciu tu stále je. Z vyjadrenia Pamiatkarov je zrejmé, že revitalizáciu územia len a len uvítajú.

6. Pri oprave kaplniek a kostola Povýšenia sv. Kríža sme ako iniciatíva pripravení podať Rímskokatolíckej cirkvi - farnosti Ružomberok pomocnú ruku, zapojiť sa a spoločne nájsť vhodný spôsob, prostriedky a podporu na zabezpečenie dôstojnej a plnohodnotnej rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky.

Prečo PÚ SR vyhlásil Kalváriu za NKP ?

Pamiatkový úrad SR vo svojom zdôvodnení okrem iného konštatuje:

1. „... krajinársky premyslene komponovaná scenéria zastavení kalvárie, kostola a aleje má svoj historický koncepčný základ, krajinno-urbanistické a duchovné opodstatnenie...“

2. „Kalvária v Ružomberku vznikla v polovici 19. storočia na starostlivo vybranom mieste, ktoré malo zvýrazniť jej malebné položenie v pôsobivom prírodnom prostredí. Autori vybrali kopec v blízkosti mesta, na ktorom vybudovali kostolík a k nemu vedúci súbor kaplniek doprevádzaný vysadenou alejou.“

3. „... Kalvária sa vizuálne napojila na diaľkové pohľady spájajúce v priamej osi vizuálne akcentované sakrálne objekty mesta – kolégium piaristov a farský kostol sv. Ondreja.“

4. „Kalvária je od roku 2006 súčasťou pamätihodností mesta Ružomberok a je jedinou zachovanou historickou kalváriou v celom regióne Liptova.“

5. „Fragment aleje na kalvárie v Ružomberku je dokladom charakteristickej krajinotvorby podobných sakrálnych areálov a je neoddeliteľnou súčasťou komplexu Kalvárie už od jej založenia. ... Aleja je zároveň krajinnou štruktúrou, ktorá umožňuje vnímanie zastavení Krížovej cesty v diaľkových pohľadoch a dotvára jej charakteristickú siluetu nad mestom. ... Existenciu aleje dokladajú už najstaršie mapové podklady danej lokality. V súčasnosti sa z nej zachovali len fragmenty, ktoré je však možné, vzhľadom na biologický materiál s obmedzenou životnosťou, revitalizovať novou výsadbou do pôvodnej podoby.“

6. „Typologicky patrí ružomberská Kalvária medzi klasické exteriérové sakrálne areály špecifického zamerania, ktorých výskyt je v priestore Liptova ojedinelý. V danom rozsahu a zachovaní (napriek súčasnému narušenému stavebno-technickému stavu a nevhodným sekundárnym zásahom) je Kalvária v Ružomberku v regióne jediná... Existencia Kalvárie a jej zachovanie až do súčasnosti dokumentuje značne silné postavenie katolíckej konfesie v Ružomberku a blízkom regióne.“

7. „V interiéri kostola Povýšenia sv. Kríža sa (o. i.) nachádza murovaná empora a pozoruhodné modernistické maľby (Mikuláš Klimčák).“

Zdroj: Vydanie rozhodnutia vo veci vyhlásenia Kalvárie v Ružomberku za národnú kultúrnu pamiatku s pamiatkovými objektmi: Kostol, Kaplnka krížovej cesty I. až XIV. A Aleja – fragment.


STANOVISKO Február 2022

Vysvetlenie len niektorých mylných tvrdení, ktoré o našej iniciatíve a revitalizácie Kalvárie zazneli vo verejnom priestore.
Týmto textom chceme vyvrátiť aspoň niektoré nepravdy a nepresnosti, ktoré na adresu cieľov našej iniciatívy odzneli medzičasom vo verejnom priestore.

1. Rozlúčka s ružomberskou Kalváriou z decembra 2020 mala vraj zavádzajúco a bezdôvodne vyvolávať vášne a emócie u veriacich členov farnosti a u obyvateľov mesta...

Rozlúčka s ružomberskou Kalváriou mala všetkých obyvateľov mesta upozorniť, že 10 metrov od Kalvárie sa chystá výstavba „vila domov“, čo nie je podľa nás doposiaľ zažehnané. Naopak, táto výstavba je vzhľadom na prebiehajúce stavebné konanie, kde podľa našich informácii nedošlo ku zásadnej zmene vzdialenosti stavby od kaplniek, stále reálna. Nepovažujeme to za správne nakladanie s históriou, pamiatkami a kultúrou nášho mesta, pretože touto výstavbou ide prakticky o ich zničenie – preto Rozlúčka.

Máme za to, že ak sa v príliš tesnej blízkosti Kalvárie postavia vila domy (apartmánové byty), charakter územia a hodnota 160-ročnej Kalvárie bude nenávratne stratená.

Na nič iné ani o ničom inom Rozlúčka nehovorila, len o PRAVDE, ktorá sa s Kalváriou chystá a našom postoji k nej.

Nehovoríme o ničení kaplniek, kostolíka a pod. ako to býva nesprávne interpretované! Pri uvedenej Rozlúčke sme nevedeli a verejne ani neexistovali informácie o plánovanom posune kaplniek.

Rozlúčku si môžete pozrieť tu: https://www.facebook.com/ruzomberskakalvaria/videos/777651526179127


2. S petičnými hárkami sme chodili po domácnostiach a ľudí presviedčali nevhodným spôsobom a zavádzajúco informovali v médiách o likvidácii Kalvárie...

Členovia petičného výboru nechodili cielene s petičnými hárkami osobne presviedčať ľudí po domácnostiach.

Petícia bola o nesúhlase so stavbou „vila domov“ v tesnej blízkosti Kalvárie. O ničom inom petícia nehovorí a už vôbec nespomína posun, demoláciu, či zničenie kaplniek a kostola. Spomína znehodnotenie cenného územia a ružomberskej pamiatky tým, že sa vedľa nej v tesnej blízkosti postavia obytné domy.

Prečítať jej znenie si môžete tu: https://www.peticie.com/peticia_za_zachranu_ruzomberskej_kalvarie

Kalvária je cenné územie ako celok. Ak v minulosti naši predkovia dopustili jej čiastočné znehodnotenie výstavbou rodinných domov či cesty, to neznamená, že my máme dopustiť ďalšiu výstavbu a znehodnotiť ju ešte viac.

Áno, výstavba „vila domov“ v tesnej blízkosti Kalvárie znamená také znehodnotenie územia, že môžeme hovoriť o jeho zlikvidovaní – z historickej, kultúrnej a pamiatkovej stránky. Ak tieto slová boli dezinterpretované alebo zle pochopené, nemôžeme za to niesť zodpovednosť, pretože tvrdíme od začiatku len to isté.

3. Iniciatíva Za záchranu ružomberskej Kalvárie údajne konala podpásovo a neinformovala o podnete Pamiatkovému úradu SR a, naopak, informovala slovenských biskupov o situácii v Ružomberku.

Na májovom stretnutí (2021) s dôstojným otcom dekanom Dušanom Škrabekom sme sa informovali o krokoch, ktoré dekanát pripravuje, pretože dovtedy neboli verejne komunikované ani mestom ani cirkvou a široká verejnosť o nich nič nevedela (komunikované boli až v októbri 2021).

Snažili sme sa argumentovať a presvedčiť, že výstavba „vila domov“ je zlým rozhodnutím pre Kalváriu a chceme pokračovať v aktivitách, ktoré dávajú nádej toto zlé rozhodnutie prehodnotiť a výstavbu posunúť viac na juh (vľavo) resp. v aktivitách, ktoré územie Kalvárie ochránia pred developerským zásahmi.

V spoločnom rozhovore (ani ďalších individuálnych predtým) sme nenašli zhodu na spôsobe prístupu ku Kalvárii. Vypočuli sme si stanovisko otca dekana v ktorom povedal, že sa nebude usilovať o väčšiu vzdialenosť vznikajúcej výstavby „vila domov“ od kaplniek resp. Kalvárie a ani nás v tejto iniciatíve nepodporí.

Navyše nás informoval o plánovanom posune kaplniek ružomberskej Kalvárie, pričom bude počas tohto „presťahovania“ zrekonštruovaná.

Rekonštrukciu kaplniek a revitalizáciu územia podporujeme a súhlasíme s nimi. Presúvanie kaplniek však považujeme za nesprávne – odmietame, aby sakrálna, historická stavba ustupovala developerskej výstavbe apartmánových domov.

Vzhľadom na rozdielne stanoviská vo veci bolo logické, že sme otca dekana neinformovali o našom ďalšom postupe, teda podnete na Pamiatkový úrad SR v Bratislave, ktorý prišiel po tomto rozhovore.

Podľa zákona sme sa rozhodli využiť naše občianske práva a požiadať pamiatkový úrad, nech indície a argumenty o sakrálno-historických objektoch pamiatkovej hodnoty na Kalvárii vyhodnotí.

Nepovažujeme to za „podpásovku“, naopak, vnímame to ako občiansku povinnosť voči Ružomberčanom aj budúcim generáciám. Akýkoľvek podnet môže podať ktokoľvek, každý podnet pamiatkari posúdia, a ak ho uznajú ako dôvodný, začnú konanie a informujú všetky dotknuté strany, čo aj urobili. Podnet sme podali v máji 2021 a Pamiatkový úrad SR po jeho vyhodnotení začal konanie na konci januára 2022.

Otcov biskupov sme o našich krokoch informovali, aby sme upozornili na skutočnosti, ktoré sa v Ružomberku dejú a požiadali sme ich o stanovisko k veci. https://drive.google.com/file/d/14fJtLSTqGsEpQf2BO8Ju6XnJbrCIpr0b/view?usp=sharing

Listom od spišského administrátora Jána Kuboša sme boli informovaní (september 2021), že nebohý otec biskup Štefan Sečka mal po vyjadrení jedného člena Diecéznej liturgickej komisie vydať súhlas s novým rozmiestnením kaplniek v Ružomberku.

Nepovažujeme za náhodu, že všetky tri alternatívy obnovy kaplniek, ktoré Farský úrad v Ružomberku Biskupskému úradu predložil na posúdenie, rátajú s presunom prvých štyroch kaplniek nad plánovanú odbočku, ktorú chce developer vybudovať ako prístupovú cestu k „vila domom“. Biskupský úrad sa teda nezaoberal možnosťou obnovy Kalvárie s ponechaním kaplniek na ich súčasnom mieste, napriek tomu, že takto má mesto Ružomberok už aj vydané stavebné povolenie (zhruba dva roky) na revitalizáciu Kalvárie a takúto obnovu mohlo až donedávna (kým nepožiadalo o zmenu územného rozhodnutia) začať okamžite realizovať.

4. Nazvali sme revitalizáciu a rekonštrukciu Kalvárie „kultúrnym barbarstvom“.

Naopak, revitalizáciu územia a rekonštrukciu kaplniek vítame a podporujeme.

Kultúrnym barbarstvom sme nazvali potenciálnu skutočnosť, ak sa nepodarí presun kaplniek (lebo ho konštrukčne nevydržia), a preto sa investor a vlastník rozhodnú historické kaplnky nepresúvať, ale zbúrať a namiesto toho postaviť nové.

Prečítajte si náš list otcom biskupom celý: https://drive.google.com/file/d/14fJtLSTqGsEpQf2BO8Ju6XnJbrCIpr0b/view?usp=sharing

Opakujeme sa, ale je to potrebné: historická, kultúrna, spoločenská, krajinno-urbanistická a veríme, že aj pamiatková hodnota kaplniek, kostolíka i celého územia je o. i. aj v ich veku. Nové kaplnky nebudú mať žiadnu z týchto hodnôt. Budú skrátka peknou novostavbou. Tak, ako je „peknou novostavbou“ ďalšia bývalá historická pamiatka – Kaštieľ sv. Žofie.

5. Na základe nášho podnetu Krajskému pamiatkovému úradu malo byť údajne vydané nesúhlasné stanovisko pamiatkarov s revitalizáciou Kalvárie a posunom kaplniek.

Nie je to pravda!

Pravda je, že toto záväzné stanovisko bolo vydané na základe podnetu samotného mesta Ružomberok, ktoré si od pamiatkarov pýtalo záväzné stanovisko k projektovej dokumentácii „Revitalizácia územia kalvárie Ružomberok,“ ktorou mesto žiadalo zmenu územného rozhodnutia, aby mohlo kaplnky presúvať.

Opäť zrejme nebude náhoda, že mesto Ružomberok nerevitalizuje Kalváriu tak, ako má vydané stavebné povolenie, ale žiada zmenu územného rozhodnutia, ktorého podstatnou časťou je príprava na presun takmer všetkých kaplniek Kalvárie, pričom prvé štyri kaplnky sa plánujú presunúť až nad odbočku, ktorá vzniká účelovo ako príjazdová cesta pre developerský projekt „vila domov“.

Keďže projekt oficiálne zastrešuje mesto Ružomberok, povolenia vybavuje mesto a rekonštrukciu „papierovo“ plánuje mesto i žiadosť pamiatkarom adresovalo mesto, preto bolo toto rozhodnutie doručené mestu a nie farskému úradu.

Zo stanoviska pamiatkarov vyberáme: „Na základe záverov Komisie pre posudzovanie pamiatkového fondu Pamiatkového úradu SR v Bratislave začal v súčasnosti Krajský pamiatkový úrad Žilina spracovávať odborný návrh na vyhlásenie kalvárie v Ružomberku za národnú kultúrnu pamiatku. Revitalizácia areálu kalvárie a najmä posun kaplniek z pôvodného na iné miesto by zásadným a nezvratným spôsobom narušili autenticitu samotnej kalvárie a predovšetkým jej pamiatkové historické, krajinno-urbanistické, architektonické a spoločenské hodnoty.“

Záväzné stanovisko si môžete prečítať tu: https://drive.google.com/file/d/1gV3LBGUdsG9z6EwDWnsoektP_1rn2KjX/viewbu

6. Zastavili sme údajne revitalizáciu nového vzhľadu krížovej cesty.

Práve naopak, všetkými našimi krokmi sa pri najlepšej viere, vedomí si našej občianskej a kresťanskej povinnosti i vedomia doterajšieho narábania s historickými pamiatkami v meste (napr. Kaštieľ sv. Žofie) sa zasadzujeme za revitalizáciu územia a rekonštrukciu súčasného vzhľadu krížovej cesty tak, aby bola zachovaná ich historická, kultúrna, spoločenská, architektonická, krajinná, a veríme, že aj pamiatková hodnota.

Presunutím kaplniek (alebo postavením nových), vrátane výstavby „vila domov“ (po posune kaplniek to bude zhruba 13 metrov od najbližšej kaplnky), žiadna z týchto hodnôt nebude pre Ružomberok existovať!

Zostane len hodnota novostavby Kalvárie.

Kalvária sa dá revitalizovať a môže vyzerať dôstojne a pekne aj v súčasnom rozložení. Navyše bude mať pridanú hodnotu, ktorú vyššie v texte niekoľkokrát spomíname, obzvlášť v prípade, ak by napokon bola kultúrne a pamiatkovo chránená.

7. Vyhlásenie Kalvárie za Národnú kultúrnu pamiatku (NKP) nemôže ovplyvniť výstavbu „vila domov“ v tesnej blízkosti Kalvárie, pretože ochranné pásmo Kalvárie sa nezväčší.

Súčasná Kalvária má v územnom pláne mesta 10 metrové ochranné pásmo. Projekt výstavby „vila domov“ ho (s povolením mesta Ružomberok a ďalších) narúša, keď medzi 4. a 5. zastavením krížovej cesty plánuje cestnú odbočku. Vidieť to je už dnes pri prechádzke Kalváriou.

Ak by pamiatkový úrad uznal, že Kalvária má v súčasnom stave pamiatkovú hodnotu, nebude možné túto cestu zrealizovať.

Domnievame sa, že plán posunu kaplniek vznikol preto, aby sa ochranné pásmo Kalvárie účelovo zmenilo a cestu k „vila domom“ bolo možné vybudovať tak, ako je naplánovaná (v súčasnosti pomedzi kaplnky č. 4. a 5.) a ustúpila tak v tomto spore historická Kalvária a nie developer?

8. Prečo nebola ružomberská Kalvária vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku (NKP) už v roku 2009, keď bola posudzovaná.

Ružomberská Kalvária mala podľa posúdenie Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Žilina hodnoty a potenciál na vyhlásenie za NKP už v roku 2009. KPÚ preto v tom duchu spracoval aj návrh, ktorý odoslal do Bratislavy Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (PÚ SR). Komisia, ktorá sa v tom čase zaoberala návrhmi (viacero kalvárií zo SR posudzovali naraz) a bola poradným orgánom vtedajšieho generálneho riaditeľa PÚ SR rozhodla v protiklade s návrhom KPÚ Žilina a neodporučila začať proces vyhlásenia ružomberskej Kalvárie za NKP. K začatiu konania a procesného posúdenia návrhu na vyhlásenie Kalvárie za NKP zo strany Pamiatkového úradu SR preto v roku 2009 ani nedošlo!

Komisia ako poradný orgán súčasného generálneho riaditeľa PÚ SR v októbri 2021, naopak, odporučila začať konanie o vyhlásení Kalvárie za NKP.

Čo sa vo veci Kalvárie udialo od septembra 2021 do februára 2022

Radi by sme opäť priniesli niekoľko informácií ku aktuálnemu vývoju v téme ružomberskej Kalvárie.

- (september 2021) V snahe zmeniť platné územné rozhodnutie týkajúce sa revitalizácie Kalvárie požiadalo mesto Ružomberok Krajský pamiatkový úrad Žilina (KPÚ) o stanovisko k projektovej dokumentácii „Revitalizácia územia kalvárie Ružomberok“. KPÚ vydal záväzné stanovisko v ktorom NESÚHLASÍ s navrhovanou revitalizáciou priestoru a bezprostredného okolia Kalvárie a najmä s akýmkoľvek posunom, či premiestnením jej jednotlivých kaplniek.

Mesto má stavebné povolenie na revitalizáciu Kalvárie a za posledné mesiace (od r. 2020) mohlo revitalizáciu niekoľkokrát spustiť, ale napriek tomu žiadalo o zmenu územného povolenia, aby bolo možné kaplnky posunúť a až tak ich rekonštruovať.

- (október 2021) Pamiatková komisia – poradný organ generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu (PU SR) v Bratislave odporučil začať konanie vo veci vyhlásenia ružomberskej Kalvárie za NKP. Príslušný úrad – KPÚ Žilina – bol preto poverený vypracovaním návrhu (podkladového materiálu).

- (december 2021) KPÚ Žilina vypracoval podklady k návrhu na vyhlásenie ružomberskej Kalvárie za Národnú kultúrnu pamiatku, ktorý odoslal nadriadenému organu do Bratislavy – Pamiatkový úrad SR.

- (január 2022) Iniciatíva Za záchranu ružomberskej Kalvárie vyzbierala desiatky podpisov od rôznych osobností mesta Ružomberok a zaslala ich ako podporné stanovisko k návrhu na vyhlásenie Kalvárie v Ružomberku za NKP.

- (január 2022) Na základe nesúhlasného stanoviska KPÚ stavebný úrad dočasne prerušil územné konanie „Revitalizácia územia kalvárie Ružomberok“, ktorým mesto žiadalo zmenu platného územného rozhodnutia, čo by umožnilo aj posúvanie kaplniek.

- (január 2022) Pamiatkový úrad SR začal konanie o vyhlásení ružomberskej Kalvárie za Národnú kultúrnu pamiatku. K tomuto návrhu sa budú vyjadrovať LEN vlastníci pozemkov a Kalvárie: cirkev a mesto Ružomberok. PÚ SR následne rozhodne a vydá stanovisko.

Čo sa vo veci Kalvárie udialo od septembra 2021 do februára 2022

- (september 2021) V snahe zmeniť platné územné rozhodnutie týkajúce sa revitalizácie Kalvárie požiadalo mesto Ružomberok Krajský pamiatkový úrad Žilina (KPÚ) o stanovisko k projektovej dokumentácii „Revitalizácia územia kalvárie Ružomberok“. KPÚ vydal záväzné stanovisko v ktorom NESÚHLASÍ s navrhovanou revitalizáciou priestoru a bezprostredného okolia Kalvárie a najmä s akýmkoľvek posunom, či premiestnením jej jednotlivých kaplniek.

Mesto má stavebné povolenie na revitalizáciu Kalvárie a za posledné mesiace (od r. 2020) mohlo revitalizáciu niekoľkokrát spustiť, ale napriek tomu žiadalo o zmenu územného povolenia, aby bolo možné kaplnky posunúť a až tak ich rekonštruovať.

- (október 2021) Pamiatková komisia – poradný organ generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu (PU SR) v Bratislave odporučil začať konanie vo veci vyhlásenia ružomberskej Kalvárie za NKP. Príslušný úrad – KPÚ Žilina – bol preto poverený vypracovaním návrhu (podkladového materiálu).


- (december 2021) KPÚ Žilina vypracoval podklady k návrhu na vyhlásenie ružomberskej Kalvárie za Národnú kultúrnu pamiatku, ktorý odoslal nadriadenému organu do Bratislavy – Pamiatkový úrad SR.


- (január 2022) Iniciatíva Za záchranu ružomberskej Kalvárie vyzbierala desiatky podpisov od rôznych osobností mesta Ružomberok a zaslala ich ako podporné stanovisko k návrhu na vyhlásenie Kalvárie v Ružomberku za NKP.


- (január 2022) Na základe nesúhlasného stanoviska KPÚ stavebný úrad dočasne prerušil územné konanie „Revitalizácia územia kalvárie Ružomberok“, ktorým mesto žiadalo zmenu platného územného rozhodnutia, čo by umožnilo aj posúvanie kaplniek.


- (január 2022) Pamiatkový úrad SR začal konanie o vyhlásení ružomberskej Kalvárie za Národnú kultúrnu pamiatku. K tomuto návrhu sa budú vyjadrovať LEN vlastníci pozemkov a Kalvárie: cirkev a mesto Ružomberok. PÚ SR následne rozhodne a vydá stanovisko.

Reakcia na mylné informácie ohľadom ružomberskej Kalvárie z facebook u Aktualizácia 9.11.2021


1. Miro Zuberec ako vtedajší viceprimátor nepustil k príprave územného plánu ani Komisiu územneho plánu. Existuje uznesenie komisie, ktorá zúfalo žiadala, aby aspoň predsedu zavolal.

Schvaľovacie procesy zmien a tvorby územného plánu (ÚP) sú vždy a zo zákona verejné. Verejnosť má možnosť predkladať návrhy k zadaniu územného plánu, vyjadrovať sa a predkladať námietky počas jednotlivých štádií prípravy verejného prerokovania ÚP. Zadanie a tvorbu územného plánu pripravuje kontrahovaný architekt s odbornou spôsobilosťou na územný plán v spolupráci najmä s Útvarom hlavného architekta mesta spolu s vedením mesta a pod odborným dohľadom obstarávateľa (autorizovaný architekt, ktorého obstaráva mesto ako externého garanta, v tomto prípade to bol Ing. Burian zo Žiliny). Podobne aj vtedy sa pri príprave ÚP vychádzalo aj z doručených podnetov od všetkých dotknutých subjektov. Vtedajšej Komisii územného plánovania a životného prostredia sa nijako neznemožňovalo v rámci jej zákonnej pôsobnosti predkladať iniciatívne návrhy, pričom aj samotný územný plán musela prerokovať a odporučiť ho prijať. Každú zmenu alebo tvorbu nového ÚP schvaľuje v konečnej fáze mestské zastupiteľstvo – všetci poslanci. Pán Alusič zabúda, že každý subjekt má v procese svoje miesto a nie je možné, aby pri príprave ÚP mesto alebo jeho zamestnanec postupoval svojvoľne.

2. Miro Zuberec pripravil územný plán, ktorý určil ochranné pásmo 10 metrov a dovolil tam stavať to, čo sa stavať ide.

Miroslav Zuberec sám nič nepripravil ani neschválil (viď odpoveď vyššie) a ani neurčil. Ba práve naopak. Miroslav Zuberec sa zasadzoval, aby okolo Kalvárie z oboch strán nedošlo k žiadnemu zastavaniu. Pôvodný návrh totiž počítal so zastavaním na oboch stranách, kedy spracovatelia ÚP vychádzali zo zámerov predošlého vedenia mesta (2006 – 2010), ktoré uzavrelo zmluvy na predaj pozemkov so subjektmi na pozadí ktorých boli p. Faktor - KDH alebo p. Trangošová). Bohužiaľ, práve vplyvom niektorých poslancov a pod hrozbou, že územný plán nebude schválený, došlo v návrhu ÚP v roku 2012 k úpravám, pričom zo severnej strany (vpravo od Kalvárie) sa zástavba nepripustila, ale z južnej (vľavo od Kalvárie) áno – s dnes známym aspoň 10 metrovým ochranným pásmom.Počas volebného obdobia Miroslava Zuberca (2010 – 2014) však mesto nepovolilo žiadny projekt, ktorý by narúšal toto 10 metrové ochranné pásmo. K porušeniu ochranného pásma došlo až v roku 2017 a 2019, kedy mesto pod vedením Igora Čombora, Michala Slaštana a neskôr Jána Bednárika schválilo a povolilo (pre Juraja Čecha mladšieho a Adrianu Trangošovú a potom pre CPI) najskôr realizáciu novej asfaltovej odbočky medzi 4. a 5. kaplnkou – ktorá zásadným spôsobom ruší aj to malé 10 m ochranné pásmo, a neskôr súhlasili aj s povolením výstavby apartmánových domov len 8 m od kaplniek. Za Mira Zuberca si nikto nedovolil takto ohroziť súvisiace územie Kalvárie. Miro pripravil projekt revitalizácie Kalvárie, ktorý ochraňuje toto územie, prekladá „komunistickú“ asfaltovú cestu medzi kaplnkami a vytvára nové chodníky medzi jestvujúcimi kaplnkami a plánuje aj ďalšie prvky verejného vybavenia na zrekonštruovanie Kalvárie, avšak BEZ posunu kaplniek. Nikoho z vedenia mesta z čias M. Zuberca ani nenapadlo prekladať kaplnky, projektovať cestu (odbočku) medzi 4. a 5. kaplnkou a už vôbec nie na základe spornej výnimky v ÚP mesta meniť územie ľavej (južnej) strany Kalvárie. Tu bola podľa ÚP možnosť stavať len rodinné domy(!), no súčasné vedenie ju zmenilo a jeho znenie si vyložilo po svojom a dopustilo dnešný stav – bytové apartmánové domy.

3. Teraz žiada ako jeden z vedúcich petičného výboru, aby sa tam nestavalo to, čo pripravil on, a aby ochranné pásmo bolo väčšie. Musia chalani žartovat. Inak to nevidím.

Miroslav Zuberec nikdy nepodporoval odbočku a zriadenie vecného bremena cez ochranné pásmo (pozemok mesta), a taktiež nikdy nepodporoval výstavbu bytových domov. Bol si vedomý 10 metrového ochranného pásma, ale so zreteľom, že sa tam budú stavať len rodinné domy (ako stanovuje územný plán), ktorých záhrady budú susediť s ochranným pásmom Kalvárie. Súčasné vedenie (I. Čombor, J. Bednárik) však „potichu“ odsúhlasilo a podporuje namiesto toho výstavbu apartmánových domov s balkónmi, s deliacou betónovou stenou len 8 metrov od kaplniek. Tak o tom hovorí pôvodný projekt CPI z r. 2019 – 2020.

4. Investor nemôže posunúť výstavbu lebo nevlastní ďalšie pozemky. Investor môže posunúť výstavbu, ak mu mesto vymení pozemky.

Dokonca to tak aj zástupca CPI v Ružomberku, ktorým je Ivan Nosko, priamo navrhoval. Túto možnosť podporil aj primátor a celé mestské zastupiteľstvo vo februári 2021 platným uznesením, ktoré dodnes platí. Pracovná skupina, ktorá bola zriadená práve na účel posunu, prípadne výmeny pozemkov, bola primátorom nepochopiteľne zrušená aj napriek tomu, že stále existovali možnosti, ako vymeniť pozemky tak, aby výstavba bola posunutá. Pozemky Adriany Trangošovej a Petra Šrobára (vrátane pozemkov mesta v susednej lokalite Dielec) boli a sú stále možnosťou ako túto úlohu splniť.

5. Akákoľvek úprava by stála radovo stovky tisíc eur. Kto to zaplatí? Mesto?

Dohoda a úloha pre pracovnú skupinu bola, (a mala by aj naďalej zostať) že pozemky mesto vymení za svoje iné (rovnako bonitné) s pozemkami, ktoré by boli vhodné pre CPI s cieľom odsunúť výstavbu CPI od kaplniek. Jednalo sa o nefinančnú transakciu. Ale áno, mesto by časť svojich pozemkov potom obetovalo na širšie ochranné pásmo Kalvárie. Čo je aj správne, keďže Kalváriu má chrániť nielen farnosť – vlastník, ale aj radnica, ktorá bezprostredné pamiatkové územie dostatočne neochránila.

6. Ak by aj získal ďalšie pozemky s pomocou mesta (primátor dal majiteľke susedného pozemku na základe uznesenia zastupiteľstva takú ponuku), mesto by to stálo v pozemkoch sumu podľa môjho odhadu presahujúcu milión eur.

Ide o klamstvo. Mesto by prišlo o časť pozemkov, ktoré by vymenilo Adriane Trangošovej, ale za ne by získalo takú podobnú výmeru od CPI. Navrhovali sme bez peňazí.

7. Skupina architektov navrhla úpravu Kalvárie, čo znamená presunutie niekoľkých spodných kaplniek ďalej od výstavby. Cirkev ako vlastník to schválila.

Skupina architektov navrhovala viaceré varianty, popdporený liturgickou komisiou sa spracoval variant s posunom. Názory viacerých (minimálne troch) sa v priebehu roka vyvíjali a menili najmä s pribúdajúcimi ďalšími informáciami od odbornej verejnosti. Je dnes zavádzajúce hovoriť, že sa má prekladať len niekoľko spodných kaplniek. Podľa plánu farnosti a projektu mesta k Zmene územného rozhodnutia Revitalizácie Kalvárie sa plánuje zrealizovať posun 13 zo 14-tich kaplniek na nové miesta! Prvé štyri kaplnky majú byť pritom preložené nielen smerom hore ku kostolu, ale aj s posunom doprava od súčasnej osi Kalvárie, aby tak ustúpili vzdialenosťou výstavbe CPI.

8. Súčasťou skupiny architektov bol minimálne jeden (ja si spomínam ešte na jedného), ktorý je ale súčasťou skupiny stojacej za petíciou, ktorá je zasa proti presunu schváleného Cirkvou. Neviem ako sa dá byť za aj proti.

Ja dopĺňam, že takí sú traja, nie jeden. Richard Kalmár, Martin Bišťan a aj Vavrinec Kendera, ktorí dlho úprimne hľadali najlepšie riešenie pre Kalváriu (odborné aj ľudské) a aj preto svoj názor neskôr vyhodnotili v prospech uchovania Kalvárie v pôvodnom stave. Navrhovaný variant je len variant a je riadne posudzovaný v územnom konaní, kde sami architekti iniciovali preskúmanie kalvárie ako pamiatky aby bol návrh posúdený autoritou na to príslušnou tj. pamiatkovým úradom. Všetci niekoľkokrát upozorňovali dekana, navštívili ho osobne a nakoniec mu napísali list, kde ho žiadajú, aby že kaplnky vzhľadom na pamiatkovú hodnotu prekladať nieje možné a s prekladaním nesúhlasia. Keby došlo k posunutiu Kalvárie pamiatkové hodnoty zaniknú. Preto konali adekvátne so zreteľom na všetky okolnosti a mesto aj cirkev by mali v rámci nových skutočností zaujať nové stanovisko.

9. Spodné 4 kaplnky od čias Komancov sú prakticky v predzáhradkách rodinných domov. Nedôstojné miesto. Genius loci hľadam márne.

Áno, bola to vtedy chyba dovoliť stavať rodinné domy v ich blízkosti. Ale preto máme robiť ďalšie zlé rozhodnutia a stavať bytovky vedľa ďalších kaplniek? Tieto kaplnky nie sú v záhradkách pred rodinnými domami (nie sú obostavané) ale stoja na mestských pozemkoch v zelenom páse. . Napriek tomu má naša Kalvária svoje hodnotné miesto. Viac ako 30 rokov nikomu kaplnky pred rodinnými domami neprekážali? A dnes už áno? Reálne začínali prekážať až od roku 2017, kedy Igor Čombor, Michal Slašťan a Ján Bednárik (predseda klubu KDH) presadzovali odbočku medzi 4. a 5. kaplnkou a vychádzali v ústrety pôvodnému vlastníkovi: Moneo – Juraj Čech mladší.

10. Presunom by sa vyriešilo nedôstojné umiestnenie spodných kaplniek a odsunuli by sa do dostatočne veľkej vzdialenosti od výstavby.

Presun v skutočnosti znamená realizáciu nových kaplniek. A nie v dostatočnej vzdialenosti, ale len o zhruba 3 metre väčšej, ako je súčasná vzdialenosť od výstavby (10 metrov). Je až nemorálne, aby sa 160-ročné sakrálne stavby uhýbali developerovi a jeho výstavbe.

11. Zrazu si pamiatkári uvedomili, že Kalváriu majú chrániť. To su tí, ktorí sa vyjadrujú aj k územnému plánu, ktorý toto dovolil. Výhrady nemali. Teraz majú. Sranda.

Žiadna sranda. Pamiatkari zo Žiliny majú filiálku u nás v Ružomberku. Naštudujte si, kto a v akých vzťahoch smerom k pôvodným vlastníkom pozemkov vedľa Kalvárie pracuje a pracoval u pamiatkarov v RK, a pochopíte, prečo nebol záujem chrániť Kalváriu.

12. Ak zabetónujú kaplnky na ich mieste, zabetónujú dolné 4 v predzáhradkách a ďalsie tuším 4 v blízkosti oných 10 metrov od výstavby. Volá sa to záchrana alebo rana z milosti?

Katastrofické a najmä zavádzajúce scenáre. Nechajme pracovať odborníkov a príslušné inštitúcie. Počkajme na ich stanoviská a čas vyrieši tento stav podľa práva. Pevne verím, že Kalvária bude nakoniec v krátkom čase opravená v pôvodnom rozsahu a plánovaná výstavba bude odklonená tak, aby sa chránila štátom táto duchovná a historická hodnota tým, že bude vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku. Tak ako je to bežné na Slovensku.

13. Investor konal v súlade so zákonom, kúpil pravoplatné územné rozhodnutie. Nemôžeme mu zmeniť podmienky, lebo by mesto muselo zaplatiť niekoľko miliónov eur. Žiadna plaváreň. Nič sa stavať nebude niekoľko rokov, ak by mesto neskončilo v nútenej správe.

Fabulácia! Mesto s tým nič nemá! Pamiatkari sú štátny orgán. Investor kúpil pozemok s nejakým právnym stavom a stavebnou pripravenosťou (územné rozhodnutie majú platné, ale je napadnuté na krajskej prokuratúre pre rozpor v územnom pláne). Pokiaľ nie je vydané platné stavebné povolenie na realizáciu zámeru (VILA DOMY), je ťažké sa vyhrážať a domáhať sankcií. Aj keď, samozrejme, možné to je. V princípe však ide o to, že ak bude stavba pozastavená a zmenená z pohľadu pamiatkového chránenia, mesto nebude za tento stav zodpovedné! Sťažnosti môžu byť adresované štátu, teda ministerstvu kultúry, pod ktoré pamiatkari patria.

14. Stavím posledné gate, že pamiatkari konajú na podnet petičného výboru.

Krajský pamiatkový úrad koná (vydal záväzné stanovisko) na základe žiadosti mesta k projektu Zmena územného rozhodnutia – Revitalizácie Kalvárie. Pamiatková komisia pri ministerstve kultúry koná na základe našej žiadosti o preskúmaní, či sa nejedná o prvky Národnej kultúrnej pamiatky. Tento proces však musí skončiť správnym konaním (skúmacím procesom), ktorý ešte dodnes nezačal.

15. Ja túto snahu o záchranu volám zničenie. Nie záchrana.

Je to len subjektívny zavadzajúci dojem. Môžem len konštatovať, že navyše aj nepravdivý.

Patrik Habo
Karol Javorka